Ak je naša realita simulácia, znamená to, že náš život je len hra?
Skutočne môžeme uvažovať o živote ako o hre, či už je to simulácia alebo nie.
Simulácia je pravdepodobne oveľa viac, keďže jej tvorcovia mohli mať iné zámery než len vytvorenie hry.
Len málo hier je "len" hry. Nie každý má nadšenie pre hry, ale mnohí hráči považujú svoje hry za veľmi zmysluplné. Chcú ich hrať, rovnako ako sme všetci mohli chcieť hrať túto veľkú hru života.
Ak je náš život jedna veľká hra, stojí za to ho plytvať hraním iných hier? Áno, prečo nie - máme dokonca hry v rámci hier a niekedy ich tiež hráme.
Ale ak hráme na počítači, konzole alebo telefóne, je dobré zamyslieť sa nad tým, aký význam v nich presne nachádzame? A predovšetkým, mohli by sme sa pokúsiť nájsť ten istý význam aj v tejto realite - v tejto väčšej hre - možno ešte oslnivejším spôsobom?
Čo potom znamená plytvanie? Tento život je tvoj, sám si si ho vybral. Samozrejme je na tebe, ako ho využiješ. Môžeš hrať hry, používať látky, ležať na gauči a dojedať sa k smrti pri sledovaní ponuky streamovacích služieb. Môžeš tiež obviňovať ostatných z mizérie svojho života. Bez problému.
Keď sa tvoj život v tejto realite napokon skončí a vrátiš sa tam, odkiaľ si prišiel, ako si budeš taký život spomínať? Bol to plytvanie, alebo presne to, čo si chcel robiť? Aké by boli tvoje skóre v tejto hre?
Iba ty môžeš o tom rozhodnúť, a môžeš o tom rozhodnúť len tu a teraz. Je teraz ten moment, na ktorý nechceš ani spomínať, alebo je teraz ten moment, kedy napĺňaš účel svojho života, ako si si sám prial?
Ak je život hra, čo ak tá hra odmeňuje násilie? Sme tu všetci proti sebe?
Môže to obsahovať zrnko pravdy. Len my sami sme zodpovední za svoj život. Toto však neznamená večnú vojnu a ďalšie body za zásahy do hlavy.
Hráme násilné hry. V násilných hrách nie je nič zlé, keď nemajú väčší význam než zábavu.
Ale hra, v ktorej sa hráči narodili úplne zabudnutí na realitu a dokonca na svoje pravé ja, a strávia svoj život hľadaním svojho účelu cez veľké prekážky a úspechy, tvoria vzťahy a zakladajú rodiny, stále sa učia a učia ostatných, len aby napokon zomreli a potom sa vrátili do pravej reality? Nie, sem násilie nepatrí.
Životná hra má zmysel. Má účel. Chceli sme sem prísť a určite to chceme robiť mnohokrát znova.
Ak tu používame násilie, zasahujeme do plnenia účelov iných. Ak niekoho zabijeme, jeho účel už nemôže byť naplnený. Ak niekoho zraníme, obmedzujeme a prekážame mu v dosiahnutí jeho účelu. Pravdepodobne nikto si zvolil účel byť obeťou niekoho iného.
Ak tu používame násilie, udržujeme kultúru násilia. Prosadzujeme svojím príkladom správanie, ktoré sa môže otočiť aj proti nám. Táto kultúra môže byť silná aj vtedy, keď sa nabudúce vrátime do tejto hry. Čo ak tentoraz budeme obeťou my?
Uvažuj nad tým, že tento tvoj život je hra. Je to úplne prípustná myšlienka.
Zničíš svoju hru? Použiješ ju na zničenie samého seba alebo iných?
Alebo z nej urobíš svoj najlepší život vôbec?