Nazývať realitu simuláciou nie je pejoratívne, ako keby všetko, čo tu prežívame, nebolo pravé?
Nie, ak žijeme v simulácii, je to presný a vhodný termín z pohľadu mimo simulácie. Sami používame rovnaké slovo pre simulácie, ktoré vytvárame. A ak by sa v rámci nášho simulovania vytvorili nové simulácie, táto simulácia by ich nazvala (samozrejme vo svojom vlastnom jazyku) simuláciou a naše stvorenie by bolo pre nich skutočnosťou.
Rozdiel medzi realitou a simuláciou teda spočíva v tom, kde sa tento pojem používa. Prostredie, ktoré prežívame, nazývame realitou a prostredia, ktoré vytvárame, simuláciami. V rámci našich simulácií by sa tieto prostredia vnímali ako reality, aspoň keď sú dostatočne vyspelé na to, aby sa v nich mohli subjekty formovať názory na povahu reality.
Podobne je to aj v realite - nazvime ju Arkhe - ktorá vytvorila realitu, ktorú prežívame, kde by ju nazvali simuláciou a samotný Arkhe nazvali realitou.
Inými slovami, všetky reality sú pre svojich tvorcov simuláciami a pre svojich obyvateľov realitami. Jedinou výnimkou tohto pravidla je základná realita, Anarkhe, ktorá nie je vytvorená a jednoducho existuje a z ktorej pochádzajú všetky ostatné reality.
Čo ak žijeme v základnej realite? Potom by nazývať realitu simuláciou bola chyba, nie?
Áno, bola by. Ale ako sme už diskutovali, je nepravdepodobné, že by sme žili v základnej realite, ak je tvorba simulácií možná.
Naša realita by mohla byť Anarkhe, ale po tisícročia sme dospeli k záveru, že realita, ktorú prežívame, nie je Brahma, Tao, Šúnjata, nebo ani Al-Haqq, ale je to stvorenie alebo ilúzia niekoho alebo niečoho, pod ktorým, za ktorým alebo mimo ktorého je pravá realita - Arkhe - ktorú v tejto realite nedokážeme pochopiť.
Hoci dnes, v svetle materializmu, empiricizmu a racionalizmu, považujeme realitu, ktorú prežívame a vnímame za základnú a jedinú existujúcu realitu, pravda je taká, že v každej simulácii vedie materialistický, empirický a racionálny prístup k rovnakému záveru. Z vnútra simulácie nie je možné pozorovať vonkajšiu realitu, pretože by to narušilo simuláciu a znemožnilo jej účel.
Vedecký prístup nám teda ukazuje len to, ako je naša zakúšaná realita. Nemôže nám povedať, či je naša realita skutočná.
Ako teda môžeme byť prítomní v realite, ktorá nemusí byť pravá?
Aj keby naša skúsenosť s okolitou realitou a dokonca aj naše telá boli súčasťou simulácie, sme stále skutoční. Aj keby sme prišli do tejto reality z Arkhe, sme tu teraz, v tomto okamihu, a to je jediné miesto, kde môžeme byť prítomní. Naša vnútorná realita je vždy skutočná; musíme ju len nájsť a precítiť.
Tým, že sme prítomní tu a teraz, môžeme v sebe nájsť istotu, pokoj a mier, ktoré nám umožňujú čeliť neistote a chaotickosti vonkajšej skúsenosti bez úzkosti alebo preťaženia. To nám umožňuje urobiť z naší prítomnej reality miesto, kde môžeme prosperovať, milovať a kvitnúť, čím napĺňame svoje vlastné a účel tejto simulácie, nech je akýkoľvek, a keď príde čas, môžeme sa s radosťou vrátiť do Arkhe.