Ak žijeme v simulácii, aký zmysel má čokoľvek z toho? Prečo by sme vôbec mali pokračovať v našich životoch?
Existuje niekoľko dôvodov. Ako sme už uviedli, sme tu z dôvodu - každý z nás sa rozhodol vstúpiť do tejto reality, narodiť sa do úplne nového života bez toho, aby sme vedeli čokoľvek o čomkoľvek inom. To je určite jeden z dôvodov. Aj keď nevieme, a nemôžeme vedieť prečo, sami sme sa rozhodli byť tu.
Ďalším dôvodom je jednoducho to, že život je nádherný. Aj keď veríme, že sme v simulácii, stále môžeme vidieť krásu života a sami k tejto kráse prispievame tým, že sa rozhodujeme prísť sem a byť súčasťou toho.
Kdekoľvek sa pozrieme, môžeme vidieť krásu. Vlna narazí na piesočnú pláž počas horúceho letného dňa. Šum lístia vo veterný jesenný deň. Vysoké záveje pokrývajúce zem, ktorá opäť upadla do dočasnej smrti.
A jar, obdobie, keď príroda znovu ožíva! Prvé steblá trávy, prvé kvety, prvý hmyz, ranný spev vtákov.
A to nehovorím o našom každodennom živote. Stretávame sa s inými ľuďmi, trávime s nimi čas, pracujeme na napredovaní našich spoločných cieľov. Smejeme sa, plačeme, milujeme. Čelíme smutným prekážkam a momentom dokonalej šťastie.
Toto všetko a ešte oveľa viac, ale aby sme to skutočne zažili, musíme byť v tom prítomní. Musíme byť vedomí seba samých a ostatných, a pochopiť, že sme jedno.
Pretože to je naša pravá realita. Naše prepojenie s inými - s inými ľuďmi, inými zvieratami, rastlinami, so zemou a samotnou existenciou - je tá realita, ktorá má význam. Aj keby sme žili v simulácii, dôležité je, že toto všetko prežívame a konáme spoločne s ostatnými.
Každý z nás sa samostatne rozhodol vstúpiť do tejto reality, každý s cieľom dosiahnuť svoj vlastný účel, a spolu naplniť účel, pre ktorý sme vytvorili túto realitu.
Je to tak významné, že vedome vstupujeme do tejto reality znovu a znovu, aby sme žili každý z našich životov tu čo najprítomnejšie a čo najviac naplno.
Čas smrti - keď si ho sami môžeme vybrať - je až vtedy, keď sme naplnili svoj vlastný účel a urobili všetko, čo sme mohli pre účel reality, alebo ak sme skutočne stratili všetky naše príležitosti.
Dovtedy - žime naplno! Nájdime seba samých, buďme prítomní a urobme všetko, čo je v našich silách! Nájdime sa navzájom, skúmajme, budujme, socializujme, milujme a rozmnožujme sa!
Buďme si vedomí, že každý okamih môže byť náš posledný, a žime podľa toho. A nikdy neberme iným ich životy, ich príležitosti splniť svoj vlastný účel, alebo ich význam.