Čo ak je realita len simulácia a nikdy to nemôžeme vedieť, kým sme tu? Aký to má vlastne vplyv?
Dobrý postreh, pretože na jednej strane sa tým nemení nič. Najlepší spôsob, ako žiť v simulácii, je žiť akoby sme boli v skutočnej realite, akoby každá voľba bola nezvratná, skutočne prítomní v danom okamihu.
Ale na druhej strane, mení to úplne všetko.
Po prvé, ak sme vedomia, ktoré túto simuláciu vytvorili a prišli žiť plnohodnotné životy v tejto realite, potom sme tak urobili z nejakého dôvodu.
Aby sa zabránilo narušeniu simulácie, nikdy tu nemôžeme poznať ten dôvod alebo účel, ale existuje, a čo je najdôležitejšie – rozhodli sme sa prísť sem žiť plne vedomí toho, že ho nebudeme poznať.
Bez ohľadu na to, aký je ten účel, každý z nás má nevedomý cieľ žiť tu život, ktorý naplní ten účel, alebo nás aspoň priblíži k jeho dosiahnutiu.
Možno chceme len žiť iný život, než na aký sme zvyknutí v skutočnej realite – Arkhe – alebo v predchádzajúcich simulovaných životoch. Takým spôsobom nám to môže ponúknuť nové perspektívy a pochopenie úplne inak, ako by nám aj dlhodobý pobyt v inej kultúre vôbec mohol poskytnúť.
Možno máme traumu, ktorú túžime riešiť, a preto sme si vybrali život, ktorý nás pravdepodobne priblíži k objavovaniu samých seba a liečeniu našich rán?
Možno sme prišli hľadať výzvy, veci, ktoré sú nepochybne známe len z historických kníh v civilizácii schopnej vytvárať a udržiavať realistické simulácie? Alebo je to pre nás len hra a zábava?
Možno hľadáme zmysel života alebo nejakú inú veľkú otázku, a možno to je cieľom samotnej simulácie? Z nejakého dôvodu by simulácia musela byť vytvorená, s neobmedzenými možnosťami pre ňu, možno pre komerčné alebo vedecké účely medzi inými.
Po druhé, ak sme skutočne prišli žiť do tejto reality odniekiaľ inam, potom to iné miesto – Arkhe – tiež existuje, aj keď ho tu nemôžeme poznať.
To znamená, že po tom, čo nakoniec opustíme naše telá tu, je miesto, kam sa vraciame, a odkiaľ môžeme vždy prichádzať do nových životov sem. Možno sme to už urobili nespočetnekrát a tento život tu je len jedným z mnohých, ktoré sme žili.
Na tomto mieste sú tiež všetci ostatní, ktorých sme v tomto živote stretli. Naši zosnulí príbuzní a priatelia, ako aj tí, ktorí odídu až po nás, sú tam, aspoň keď nie sú tu alebo v nejakej inej simulácii.
Máme tak možnosť stretnúť ich všetkých znovu, počuť o ich životoch a podeliť sa s nimi o naše. Môžeme si vymieňať skúsenosti a spomínať na spoločné radosti a smútky cez mnohé životy, v ktorých sa naše osudy mohli prepletať, možno len letmo alebo dokonca ako dlhodobé partnerstvá.
Možnosť žiť v simulácii síce nemení nič tu, ale môže zmeniť všetko, čo je pre nás dôležité. Môže nám pomôcť nájsť našu úlohu, nehovoriac o možnosti odhaliť väčšie významy, a môže nám dať nádej, že existuje niečo viac za týmto životom alebo mimo neho.
Ale čo je najdôležitejšie – pripomína nám, že vedomie existuje tu a teraz. Tento okamih je jediná vec, ktorá je pre nás určite pravdivá, a to, ako tento okamih využijeme, je kľúčom k čomukoľvek, čo nakoniec hľadáme.